reklama

Extrémistický článok o holuboch

"Hrkú, hrkú!" Nie, to nie je žiadna ľúbezná melódia, ktorá zahreje v časoch mrazu aj ten najstudenší kameň. To je moja nočná, ale predovšetkým denná, mora. To sú tie nešťastné vtáky, kvôli ktorým aj moja láska k zvieratám všeobecne dostáva riadne na frak. Kto nezažil, asi nepochopí. Bohužiaľ, nemám to šťastie byť v tomto "nechápavá".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)
http://www.killthepigeons.com
http://www.killthepigeons.com 

Balkón je úžasná vec, bez štipky irónie. Čerstvý vzduch na dosah, a keď máte to šťastie a dáte si tú námahu, môže sa zmeniť na malé kúzelné miesto aj v inak šedom a "ošuntelom" paneláku. Muškátiky, bylinky a koreninky v črepníkoch, posedenie pri kávičke... My, praktické stvorenia, oceníme možnosť zavesiť si prádlo a nechať ho vysušiť priamo na slnku. Iné stvorenia, trpiace napríklad "syndrómom škrečka", si z balkónu urobia svoj sklad, kde ukryjú všetko, čo nevedia už roky vyhodiť, ale zaručene to pre prípad strýčka náhody musia mať niekde poctivo uložené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A do tejto idylky príde holub. Neraz si privedie aj spoločnosť, veď v dvojici, trojici (pri pomyslení na vyšší počet ma zalieva studený pot)... je veselšie. To nenásytné stvorenie si z vašich nádherných črepníkov z Ikei, Kiky a Hornbachu spraví svoje hniezdočko lásky, zbohom kvietky, bylinky, koreninky. Zbohom čisté povešané prádlo. Vitaj, kompletne obsr...balkón.

Tak sa vykloním z balkóna a čo nevidím - vedľajší balkón má nainštalovaný rozkošný domček pre určite tak hladujúce operené chúdence. Darí sa našim mestským vtáčkom skutočne až tak zle, že nám stojí za to žiť v ich truse?

Žijem v Bratislave, v dokonale rozvinutej konzumnej dobe, a denne sa my naskytá pohľad na nekonečné plytvanie surovinami, nejedno hladujúce dieťa z tretieho sveta by nad týmto obrazom zaplakalo. V našich kontajneroch sa nachádza hotová hostina. A nielen v nich, ale aj v ich okolí a vôbec - odpadky, či už bio alebo nebio charakteru, sa nachádzajú všade, kde sa pohneme. Ale nie o tom som chcela, že aby sme sa zamysleli a tak... Snažím sa naznačiť, že naše bratislavské holuby sa majú ako prasce v žite. Počujete, pani suseda s rozkošným domčekom na vedľajšom balkóne?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale stalo sa. A čo by sa holúbätká obťažovali s hľadaním potravy po kontajneroch, keď niekto im poskytne dokonalý servis a ešte aj príjemnú strechu nad hlavou? Lenže im nestačí jeden domček. Musia si svoje teritórium rozšíriť, veď majú v pláne založiť si véééľkúúú rodinu, pani Holubica až nemiestne šuchorí svoje perie a pán Holub je z toho celý paf. Plány sú veľkolepé, jeden balkón rozhodne nestačí.

Tak sa nasťahovali k nám. Respektíve, dosť intenzívne sa o to pokúšajú. Ranný rituál obsahuje nový úkon, ešte pred návštevou toalety sa z rozospatej zmením na rozčúlenú a zbesilo vybehnem na balkón. Musím vybehnúť skutočne zbesilo, lebo tieto "naše" (nedobrovoľne adoptované) holuby sa len tak nezľaknú. A to aj keď som tesne po vstaní z postele a vyzerám, ako vyzerám. Zbesilý výbeh na balkón zatiaľ zaberá, kým si stihnem aspoň zuby umyť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som skutočne nešťastná z tejto našej bratislavskej fauny. Badám, že sú stále drzejšie a expanzívnejšie. A keď sa pozriem na ne bližšie, tak minimálne pani Holubica, hoc šuchorí perím skutočne interesantne, zdravo rozhodne nevyzerá, polovypelichaná drzaňa. Pán Holub je na tom určite lepšie, čo mu však u mňa na dôveryhodnosti aj tak nepridáva. Jednoducho, chcem, aby odišli.

Prečo som nenašla zaľúbenie v hromade trusu a peria na balkóne, v dramatickom pleskote krídel a nevinnom, sústavne sa opakujúcom, hrkú - hrkú? Prečo doprajem tým úbohým opereným tvorom len to najhoršie? Prečo sa zo mňa stáva holubo-extrémista? A kto prosím vás vymyslel, že holubica je symbol mieru?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem ako vy, ale ja tým hlúpym vtákom vyhlasujem vojnu. Nedopustím, aby sa len tak špacírovali v blízkosti plienočiek a iných detských vecičiek, s láskou čerstvo vytiahnutých z práčky, aby ničili a obsr... všetko, čo im príde pod ich špinavú pazúrokončatinu.

Len, žiaľbohu, neviem, ako túto vojnu vyhrať.

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáZ ´iného´ svetaKúzelné dni materskéZuzankovskéBruškatéVlasy dupkomBojujeme...RetroTvoríme a hráme saJa, poet

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu