Bloghttp://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPraktické pozorovania jednej matky (zuzanakollarikova)Počas svojej sľubnej kariéry matky, ktorú mám rozbehnutú už šiesty rok, sa mi podarilo zozbierať zopár velice prevelice užitočných poznatkov. I podelím sa so svetom, inšpirujem a možno spustím lavínu nových výchovných trendov a začnem usporadúvať semináre a školiť mamičky. Ktovie. Nateraz zopár mojich empirických zápiskov a poznaní.Thu, 15 May 2014 11:51:07 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/356059/prakticke-pozorovania-jednej-matky.html?ref=rssDeti a sex?! (zuzanakollarikova)Keď sa dieťa začne pýtať, ako vlastne prišlo na tento svet, prichádza kúzelné obdobie, ktoré niektorí odbijú teóriou o bocianoch (s názornou ukážkou v podobe disnejovky Dumbo z roku 1941) a iní sa začnú diplomaticky krútiť okolo pojmov veľká láska, objatia, pusinky, semiačko, bruško a podobne. Ako dieťa rastie, začne sa teória o semiačku javiť ako nedotiahnutá, a teda nedostatočná - nuž je rodič konfrontovaný s výzvou o poskytnutie bližších detailov. Dieťa už správne tuší, že jedna hubička nedělá Kubíčka. Nevinné oči plné otázok smerujú na viac či menej pripraveného rodiča a začína sa odohrávať to, čo by sme mohli nazvať ranou sexuálnou výchovou.Sun, 22 Dec 2013 18:50:06 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/345090/Deti-a-sex.html?ref=rssMama jak lusk (zuzanakollarikova)Odbíja polnoc a ja som konečne ochotná priznať si, že cesta do postele je v túto chvíľu pomerne vhodný strategický krok. Prihliadnuc na môj fyzický a duševný stav by to nebolo bývalo odveci už niekedy okolo šiestej (kecám, dnes som z tej postele radšej ani nemala liezť), ale to sa decká eštelen rozbiehali (pretože všetci vieme, že najsamviac sranda nastáva vtedy, keď treba ísť spať). Takže, s vypätím všetkých síl sa mi podarilo nezaspať pri uspávaní detí a nastal ten magický čas, kedy sú najzlatší a spokojne odfukujú aj s tými ich nevinne vyzerajúcimi tváričkami. Teraz sa my, nedočkaví rodičia, môžeme (a musíme!) na to vrhnúť..!Fri, 15 Nov 2013 02:08:13 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/342205/Mama-jak-lusk.html?ref=rssZbohom, Rony... (zuzanakollarikova)Chcela som ti to povedať. Že si bol ten najlepší pes, akého sme si mohli priať. Že ti ďakujem za tých takmer desať rokov, čo si bol súčasťou nášho života. Pohladiť ťa po tvári a povedať - neboj, už to bude lepšie...Sat, 30 Jun 2012 18:54:17 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/302363/Zbohom-Rony.html?ref=rssEšte jeden... (zuzanakollarikova)Koľké pobúrenie vyvolal môj predošlý blog..! Diskusia sa stala dejiskom akéhosi „verejného lynčovania" a namiesto toho, aby sme sa navzájom počúvali a prípadné nedorozumenia si vyjasnili, bolo cieľom diskutérov predovšetkým urážať a dehonestovať mňa ako autorku článku. Veď som si dovolila mať výhrady voči listu učiteliek!Fri, 29 Jun 2012 20:27:41 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/302322/Este-jeden.html?ref=rssPrečo nezatlieskam pani učiteľkám z východu? (zuzanakollarikova)Dav jasá a všetci svorne tlieskajú, lajkujú, zdieľajú a pritakávajú. „Dobre to tie učiteľky napísali! Konečne žiadne servítky pred ústami! Do toho, pani Erika a Eleonóra! Obdivujeme vás!" Dav jasá a ja jdu blejt, velebnosti.Sun, 24 Jun 2012 08:00:00 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/301848/Preco-nezatlieskam-pani-ucitelkam-z-vychodu.html?ref=rssRodič, najväčšie nemehlo dnešnej doby... (zuzanakollarikova)Dnes večer som spravila taký pokus: pustila som nám dokument The happiest toddler on the block (Najšťastnejšie batoľa v okolí), dúfajúc, že sa spolu s manželom dozvieme niečo nové. Nejaká tá zaručená rada, ktorú nám ešte nik nedal, a že tých rád už bolo požehnane zo všetkých strán, hlavne teda tých nevyžiadaných. To viete, obdobie vzdoru je raz obdobie vzdoru, a vtedy nejeden rodič má sto chutí povesiť svoje „rodičovské remeslo" na klinec.Tue, 01 Nov 2011 01:20:30 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/279428/Rodic-najvacsie-nemehlo-dnesnej-doby.html?ref=rssO hviezdičke, ktorá nespadla (zuzanakollarikova)„Braček plače...", chytil ma za ruku Maťko a starostlivo ma odprevadil do spálne. Malé mrnkajúce lezúňa sa už chystalo skĺznuť si to po paplóne na dlážku. „Kam ideš, braček..! Ideme spinkať! ...Mamička, daj mu didi!"Wed, 26 Oct 2011 21:35:32 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/279036/O-hviezdicke-ktora-nespadla.html?ref=rssPerly ducha trojročného (zuzanakollarikova)Že si to budem musieť niekde zálohovať, mi bolo jasné, keď prvý krát v sprche zaperlil čosi v zmysle - „Pozri sa, nemáš pipíka!!! Kam si ho schovala?" Stál vtedy pri vani a vyjavene pozeral na tú moju pračudesnú pohlavnú odlišnosť a nie a nie to v tých svojich dvoch rôčkoch pochopiť...Sat, 15 Oct 2011 23:36:04 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/278063/Perly-ducha-trojrocneho.html?ref=rssSlovenská pošta, sánka dolu! (zuzanakollarikova)V polovici augusta som si objednala cez jednu pani golfový kočík z Anglicka. Chcela som trochu ušetriť a už dávno som si všimla, že v zahraničí na deťoch zarábajú o čosi menej ako u nás, aspoň čo sa týkalo objektov môjho záujmu. Keď som si to zrátala aj s poštovnými nákladmi, stále som bola oproti objednávke zo Slovenska v pluse. Jediné, čo ma trápilo bolo, či mi stihne kočík prísť, kým pôjdeme na dovolenku - kde som ho chcela náležite využiť. Objednávala som teda v predstihu - mesiac dopredu, s tým, že pani mi napísala, že to v pohode stíhame.Mon, 26 Sep 2011 18:38:32 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/276380/Slovenska-posta-sanka-dolu.html?ref=rssHygiena musí byť! (zuzanakollarikova)Nedávno som mala možnosť počuť, čo všetko sa v škôlke nesmie, lebo „pani z hygieny" povedala. Hygienických opatrení bolo skutočne požehnane, niektoré opodstatnené, nad inými zostával rozum stáť. Zábavné bolo, ako sa odlišovali názory na to, čo sa smie a nesmie, aj navzájom medzi rôznymi zamestnancami z ÚVZ... Každopádne, mňa pobavila iná predstava. Taká razia k nám domov, alebo na detské ihrisko. To by bola aféra!Sat, 10 Sep 2011 22:07:17 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/275191/Hygiena-musi-byt.html?ref=rssMamička, tá škôlka je škaredá... (zuzanakollarikova)Udalosti predošlých dní ma prinútili tuho sa zamyslieť nad otázkou, kedy je dieťa skutočne zrelé pre nástup do škôlky... Zdá sa totiž, že to nebude len o odložených plienkach a zručnosti trafiť si lyžicou do úst...Fri, 09 Sep 2011 17:01:30 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/275111/Mamicka-ta-skolka-je-skareda.html?ref=rssDo školy sa neteším... (zuzanakollarikova)Tak som vzhliadla kúsok televíznych novín, kde sa detiská nadšene vo vode čvachtali a užívali si posledné dni pred nástupom do školy. "Tešíš sa do školy?", pýtal sa moderátor. "Nie... Nechcem sa učiť..." "Teším sa, ale iba na prestávky..."...  Napriek tomu, že sa tohto v správach nik nechopil, mňa to celkom zaujalo. Prečo sa deti netešia do školy? Prečo sa im nechce učiť? Pravda, niežeby to za našich čias bolo nejak obzvlášť inak, ehm... Ale škoda, že sa toho doteraz veľa nezmenilo. Kedy sa deti začnú učiť s radosťou? Kedy sa budú do školy tešiť?Sat, 03 Sep 2011 22:56:28 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/274618/Do-skoly-sa-netesim.html?ref=rssVeľké upratovanie (zuzanakollarikova)Raz za čas sa rozhodnem pustiť do odvážneho boja s našou domácnosťou a upratať. Tak poriadne. Deje sa to obvykle vo chvíli, keď by každý vzorný feng-šuejista pri vstupe do nášho bytu upadol do kómy. „A kadiaľ tu bude prúdiť ´chi´???", opýtal by sa ma. - „No nikadiaľ, ´chi´ sa sem už nezmestí.", znela by moja odpoveď.Sat, 03 Sep 2011 16:35:00 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/274599/Velke-upratovanie.html?ref=rssPocit, čo stojí za to (zuzanakollarikova)Mamma mia, umieram!, preblesklo mi hlavou. Dokedy budem takto trpieť, prečo, prečo, stačilooo, haloooo, už dooosť!, funím ostošesť, parná lokomotíva to môže pri mne zabaliť. Chvíľu kľud, mám pár vzácnych sekúnd. Prichádza ďalšia kontrakcia.Fri, 02 Sep 2011 00:49:45 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/274513/Pocit-co-stoji-za-to.html?ref=rssIná doba (zuzanakollarikova)„A kojíš ho ešte, Zuzka?" - „Kojím, kojím..." - „To je dobre, nič lepšého nemóže pre neho byť, naša mamka, tí kojili, kým znovu neotehotneli, po dvoch rokoch nás mávala, dvanásť nás bolo, joj to nás bolo deciek, sedem dzífčat a päť bratov som mala, ale už šak mnohí umreli, aj ja už umieram, Zuzka moja, šak ja už tu dlho nebudem, pójdem za dedom, dáte ma do truhly, len raz ma tu niekto nájde ležať opustenú, šak som tu sama furt, šetky kamarátky pomreli už, ešteže tú kysňu mám, čo móžem aspoň tie seriály kukať." - „Babka, však nebuď morbídna, čo by si umierala, tuhý korienok máš, a ešte si aj pozrieš, ako ti pravnúčence rastú."Tue, 30 Aug 2011 08:10:43 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/274290/Ina-doba.html?ref=rssDo konca (zuzanakollarikova) Wed, 24 Aug 2011 22:47:08 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273943/Do-konca.html?ref=rssGastronomické služby na Slovensku? Len na vlastné riziko. (zuzanakollarikova)Keď dnes padali tie teplotné rekordy a ja som sa cítila ako v spomalenom filme, bolo by mi veru dobre padlo, keby som variť nemusela a doniesli by mi na podnose aspoň dáky kvázigurmánsky paškvil, akých sa denne v slovenských gastronomických službách navarí na tony. Ale keďže sme si takúto „lahôdku" dopriali už včera, dnes mi bolo euráčov v peňaženke fakt ľúto vyhodiť, nuž som sa premohla a trošku sa sama podusila nad hrncami. V konečnom dôsledku to nebolo ani také ťažké, ani finančne náročné, a že chutilo, súdim aj podľa toho, že to v komposte neskončilo. Ale iné som chcela. Variac si tie svoje nenáročné jedlá, napadlo ma, ako to asi robia tí géniovia s kuchárskymi zásterami v niektorých reštauráciách, že aj také primitívne pokrmy vedia zbabrať, až to bolí...Tue, 23 Aug 2011 23:31:02 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273868/Gastronomicke-sluzby-na-Slovensku-Len-na-vlastne-riziko.html?ref=rssNazdar, cica! (zuzanakollarikova)Minule si takto idem doobeda po ulici a vidím, že pod stromami už majú svoju siestu štamgasti. Niektorí ešte/už nespia a zdá sa, že reagujú na podnety ako svetlo a hluk. Tak si vravím, prejdem kolo nich pekne ladne a spomalene, bo mi už chýba to „nazdar, cica!", ktoré mi kedysi prišlo tak otravné. Dobre to padne po rokoch byť opäť cicou, bárs aj od ožrana, čo nie je pri zmysloch, lebo šak celé dni len mama sem, mama tam a okrem môjho účtu si nik nevšimol, že som si nové tričko kúpila.Mon, 22 Aug 2011 23:41:49 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273787/Nazdar-cica.html?ref=rssRyšo už asi nepríde... (zuzanakollarikova)"Len pre Ryška", znel nápis na malom balíčku mrazeného mäsa, nakrájaného na miniatúrne kúsky. Od našej poslednej návštevy sa v živote tohto hrdzavého kocúra zmenilo dosť. Nejaký dobráčisko mu prestrelil sánku, a následná operácia a zotavovanie pre neho tiež nebola zrovna prechádzka ružovým sadom. A to nevravím o tom, ako ešte teraz babka rukami zalamuje, čo sa tí ľudia zbláznili, že toľké peniaze za kocúra vyhodili, že ho mali radšej skapať nechať a bol by pokoj. Holt, láska k zvieratám je láska k zvieratám. A najmä ak sú to tie naše domáce zlatíčka.Sat, 20 Aug 2011 22:14:11 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273604/Ryso-uz-asi-nepride.html?ref=rssHappyend (zuzanakollarikova)Ako sa situácia prestala vyvíjať práve podľa našich (optimistických) predstáv, začalo si to žiadať robiť čosi viac, ako spoľahnúť sa len na konvenčnú liečbu. Koniec koncov, bolo to čierne na bielom. Nepodarilo sa odstrániť všetky nádory. Rodinní priatelia tentoraz ešte naliehavejšie podsúvali mená zázračných liečiteľov, veď nie je čo stratiť. A tak to mama skúsila a jednému z nich zavolala. Tento vraj vedel liečiť aj cez telefón. Celkom praktické.Thu, 18 Aug 2011 09:47:12 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273396/Happyend.html?ref=rssAko prichádzajú vodičky o ilúzie... (zuzanakollarikova)Keď sa mi (na tretí pokus) kedysi velice pradávno, roku pána XY konečne podarilo spraviť si vodičák, pyšne som natrčila svoju tvár pred fotiacu mašinu a nechala som sa v akejsi seriózňáckej bezpohlavnej póze zvečniť na onú vytúženú kartu, ktorá znamenala pád akýchkoľvek vzdialenostných bariér. Hneď ma to hnalo za volant, že všetkým ukážem, ako mi to dobre ide, aj keď to teda chvíľu trvalo, získať status vodiča.Thu, 18 Aug 2011 02:13:02 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/273384/Ako-prichadzaju-vodicky-o-iluzie.html?ref=rssSociálka mi vezme deti! (Alebo žeby nie?) (zuzanakollarikova)Nestáva sa mi bežne, že by mi niekto nadával do ženských pohlavných orgánov a to ešte v prítomnosti mojich detí, a ako sa vraví, na plnú hubu, ale tak dnes som sa predsalen dočkala. Teda, niežeby som to práve dychtivo očakávala, ale, holt, nie je každý deň nedeľa.Thu, 28 Jul 2011 03:10:32 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/271691/Socialka-mi-vezme-deti-Alebo-zeby-nie.html?ref=rssNezabudnem. (zuzanakollarikova)V týchto dňoch by si slávilo svoj prvý rok. Možno by si ťapkalo rukou po torte a vzápätí na to po svojej vyžehlenej čistej košieľke, nech je celá krásna od marcipánu. A netušilo by si, čo to od teba chceme s tou zapálenou sviečkou. Keby bolo keby.  Tue, 26 Jul 2011 03:28:28 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/271499/Nezabudnem.html?ref=rssZdarma. (zuzanakollarikova)„Mladá pani, máte prosím chvíľku čas?", cerí na mňa zuby nejaký sopláčisko v obleku. „Ja už super výhodný paušál mám...", znie moja automatická odpoveď. Pred časom tu takto zvykli stepovať podobní týpkovia a núkali produkty ružového operátora. „Neviem o čom hovoríte, ale ja vám chcem niečo iné, týka sa to Billy!" To už hej. Viem, že mesto chystá rekonštrukciu Billy a je tam pár sporných bodov, tak si myslím (namýšľam), že možno prieskum verejnej mienky.Wed, 20 Jul 2011 00:15:48 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270800/Zdarma.html?ref=rssKedy začať veriť v zázraky... (zuzanakollarikova)"Mami, prečo si mi to urobila...?" Neviem, čo je pre moju mamu horšie, ako výčitky syna, ktorý nerozumie, prečo musí až toľko trpieť, keď predsa robí všetko, čo od neho chcú, neodporuje, dôveruje. Lekárom, rodičom, priateľom... Hádam už len fakt, že je cieľ - vyliečenie - v nedohľadne.Sat, 16 Jul 2011 10:04:41 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270755/Kedy-zacat-verit-v-zazraky.html?ref=rssDeti dobré a poslušné (tie má každý rád). (zuzanakollarikova)„Poď so mnou do auta, buď dobré dievčatko..." "...a nikomu nepovedz, čo sa tu stalo, lebo...!" "Daj si, nebuď srab..." Poslušné deti má skrátka každý rád. Naozaj každý.  Fri, 15 Jul 2011 01:18:16 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270671/Deti-dobre-a-poslusne-tie-ma-kazdy-rad.html?ref=rssGoodbye, Facebook! (zuzanakollarikova)14. februára 2011 som sa rozišla s Facebookom (Happy Valentine!). Patetické. Klapalo nám to inak výborne. To bol zrejme náš najväčší problém.  Wed, 13 Jul 2011 01:28:28 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270496/Goodbye-Facebook.html?ref=rssO lacnom béčkovom filme, ktorý sa nekonal. (zuzanakollarikova)Vo sne by ma nenapadlo, že taký bežný opekačkový večer v lone prírody, preč od civilizácie, môže mať tak interesantný záver. Nuž, som už dosť dlhú dobu na materskej, k radosti mi stačí naozaj málo. Napríklad dvaja vyšportovaní mladíci na prechádzke. V Adamovom rúchu.Mon, 11 Jul 2011 02:04:25 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270334/O-lacnom-beckovom-filme-ktory-sa-nekonal.html?ref=rssRE: Bol to idiot. (zuzanakollarikova)Nedá mi nereagovať na článok brata Šavla s celkom podareným názvom - „Kde je tu bordel?", ktorý sa tu na blogu dočkal vysokého hodnotenia. Ako zarytá „obhajkyňa" ľudí s mentálnym postihnutím som sa pri jeho čítaní nevyhla istému rozčarovaniu. Akoby ma niekto vedrom studenej vody oblial. Aj to občas neuškodí, pravda. Využijem teda túto príležitosť k návratu k téme, ktorá zostala kvôli mojej materskej dovolenke už dlhšie prachom stáť.Thu, 07 Jul 2011 22:56:28 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270130/RE-Bol-to-idiot.html?ref=rssChcel by som tancovať... (zuzanakollarikova)Čoskoro to bude päť mesiacov, čo môj brat začal bojovať s rakovinou. Často sa ma známi pýtajú, ako sa má, ako sa mu vodí... Niektorých napadne, či si vôbec uvedomuje, čo sa deje, keď má mentálne postihnutie. Bolo by bláhové myslieť si, že si to uvedomovať nebude. Všetky tie ihly, vypadané vlasy, žalúdok, čo nič nestrávi, bolestivé pooperačné hojenie, mamine slzy... Na to človek naozaj nepotrebuje IQ v horných pásmach Gaussovej krivky.Wed, 06 Jul 2011 21:21:54 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/270032/Chcel-by-som-tancovat.html?ref=rssPovinne dobrovoľný... krst. (zuzanakollarikova)„A ja sa bojím, že sa mu niečo stane! A babka sa s tebou nebude baviť!"...keď to dieťa nepokrstíš. Uši mi to derie, zuby škrípu, ovládam sa, čo to len ide. Manžel poznamenáva čosi v zmysle „čo by sa mu akože malo stať" a ja len dúfam, že táto debata nebude pokračovať rozpravou o hororových príhodách neznabohov a ich (dedične) hriešnych detí. Jednoducho, tu na Slovensku sa deti rodia a potom sa krstia a tak to má byť a tak to proste bude.Tue, 05 Jul 2011 23:09:20 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/269971/Povinne-dobrovolny-krst.html?ref=rssPrečo som neznášala telesnú výchovu... (zuzanakollarikova)„A čože nevieš, že prvý - v riti sa mrví?" Vravievala mi mama neraz, keď čelila môjmu skysnutému výrazu tváre po tom, čo prvenstvo patrilo inému či inej... Je pravda, že mi to znelo trochu lepšie ako tak poučné klišé „dôležité nie je vyhrať, ale zúčastniť sa". Veď to si môžu nechať, také kydy, keď jasne vidím, aké ovácie žne víťaz a aké odmeny mu prináležia za jeho skvostný výkon. Tss.  Sat, 25 Jun 2011 18:17:41 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/269076/Preco-som-neznasala-telesnu-vychovu.html?ref=rssIniciatívna mBank alebo ako som o kartu prišla... (zuzanakollarikova)Už sa z nás stala zohraná dvojka - ja a moja modrá delfínová kartička. Nerozluční kamaráti, jeden bez druhého ani na krok. Nebolo tomu inak ani dnes, keď som s kočíkom zavítala do slávneho bratislavského Auparku, reku že si trošku zashopujem a la moderná mamička, keď mám výnimočne iba jedno dieťa na starosti a trochu času k tomu. Dôvod som mala vskutku prozaický - že mi vonku zuby drkotali, chcela som si kúpiť nejakú handru, nech po ceste autobusom domov do Stupavy neumrznem.Sun, 19 Jun 2011 16:40:11 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/268488/Iniciativna-mBank-alebo-ako-som-o-kartu-prisla.html?ref=rssÓda na spoločné spanie (zuzanakollarikova)Poznáte to... Krásna postieľka s novým matracom, hypoalergénne periny, nádherné farebné návliečky, nadýchaný baldachýn, mäkké hniezdo po celom obvode postieľky, kolotoč, ktorý svieti a hrá upokojujúce uspávanky a samozrejme strážca v podobe plyšáka, u niektorých nechýba ani vysielačka a monitor dychu.. Hotovo, s kľudným svedomím môžeme dieťa uložiť tam "kam patrí". A vyberať ho... Zas a znova. Hore, dolu, hore, dolu. Nakojíte, zaspí vám v náručí, opatrne položíte do postieľky.. "Uáááá!", kričí dieťa sfarbené do bordovo-fialova, už je to tu zase... Na druhý deň sa sťažujete priateľke, že ste nič nepospali, len okolo toho krikľúňa ste behali, veď už nevládzete, prečo vás ten drobček nenechá spať... Aké je to únavné, vstať z postele, ísť ho vybrať, tretí raz už sa vám v noci aj kolená podlomili a ste sa báli, že vám spadne, ako ste nevládali... Nehovoriac o tom, že sa vám práve snívalo, že ste boli na opustenom ostrove a o vašu priazeň sa bili Brad Pitt s Antoniom Banderasom...Mon, 25 Apr 2011 23:37:48 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/263416/Oda-na-spolocne-spanie.html?ref=rssDon´t cry, big sister (zuzanakollarikova)„Hlavne pred ním nehovor to slovo, lebo vie, čo znamená, pozná ho...". Kiežby ho radšej nepoznal. To slovo, za ktorým sa skrýva trápenie, smútok, bolesť, zápasy... Niekedy vyhraté. A niekedy nie... Práve tie prehraté zápasy zarezonujú najviac. Pani „R" sa v okolí veru už neraz obsmŕdala. Vždy ma prekvapilo, s akou zákernosťou sa dokázala vkradnúť do života človeka a prevrátiť ho naruby. Niekedy som sa nestíhala ani zúfalo prizerať a... už bolo všetko inak. Svoj zápas včera začal aj môj braček. A ja sa idem zblázniť.Fri, 18 Feb 2011 18:05:26 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/256979/Dont-cry-big-sister.html?ref=rssDo preč s tým... (zuzanakollarikova)Nepoviem to odporné slovo. Keď ho nepoviem, možno sa celý tento zlý sen rozplynie a všetko bude v poriadku. Žiadne slzy, žiadne obavy, už žiadne diagnózy, akútne zákroky a strach. Má vôbec ten tam hore, ktorého mnohí nazývajú Boh, jasno v tom, čo robí? Koho krížom navštevuje? Alebo si len tak ledabolo strieľa - ty, ty, ty... Bez rozmyslu, škodoradostne...Fri, 18 Feb 2011 00:10:04 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/256888/Do-prec-s-tym.html?ref=rssCestou - necestou, voľky - nevoľky... (zuzanakollarikova)Už dávno som si všimla, akú nechuť prechováva môj dvojročný syn k držaniu sa za ruky. Zakaždým, keď poviem „podaj mi ručičku", energická odpoveď „nie-nie-niééééé!" ma opäť a opäť presvedčí o tom, že tadiaľto cesta nevedie. Začalo to v dobe, keď mal rok. To je veľký medzník vo vývine dieťaťa - nielenže sa obvykle púšťa samo chodiť, ale spolu s touto zručnosťou sa napĺňa aj jeho túžba poznávať, pretože zrazu objavuje nové obzory, dostáva sa tam, kam doteraz len horko - ťažko dovidelo... Nabaľuje sa aj rozvoj reči, jemnej motoriky,... mohla by som pokračovať. Čo však nepochybne zaregistruje každý rodič - prichádza prvé obdobie vzdoru. Dieťa si začína viac a viac uvedomovať samé seba a chce ísť vlastnou cestou.  Sun, 30 Jan 2011 10:20:19 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/254858/Cestou-necestou-volky-nevolky.html?ref=rssMoje dospelácke memento (zuzanakollarikova)Stále zriedkavejšie sa smejem. Dokonca čo i len usmievam. Keď idem po ulici, vidím rozbúrané chodníky a nadávam, že tú kanalizáciu ešte nedokončili. Zrazu sa rozbreše nejaký pes a zúrivo sa rúti k plotu - jáááj, ticho buď, psisko jedno besné! Stojím v rade pri pokladni a som otrávená. Vidím rozhádzané odpadky, hlúpymi nápismi počmárané budovy a som smutná. A naštvaná. Stále zriedkavejšie sa smejem. A chýba mi to.Wed, 03 Nov 2010 17:57:14 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/246377/Moje-dospelacke-memento.html?ref=rssŠkôlka? Nehrozí. (zuzanakollarikova)Predpokladám, že rovnako ako ja, aj mnoho ďalších považuje materskú školu za normálnu a bežnú súčasť predškolského života detí. Je to predsa miesto, kde sa erudovaný pedagogický personál venuje vášmu dieťaťu, zatiaľ čo vy zarezávate v práci. O benefitoch detského kolektívu nehovoriac. Moje ilúzie o tom, ako bude náš syn pravidelne radostne pochodovať do škôlky za kamarátmi a milými tetami učiteľkami, však dostali zabrať po tom, čo sa odohral rozhovor v tomto duchu: „Dobrý deň, chcela by som sa informovať o zápise svojho syna do škôlky." - „Aký je starý?" - „Teraz oslávil dva roky, chcela by som ho dať do škôlky o rok." - „Je mi ľúto, ale už teraz by ste boli tak na tretej „á-štvorke" ľudí pod čiarou. Skúste sa popýtať v ostatných škôlkach."Tue, 02 Nov 2010 19:15:19 +0100http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/246254/Skolka-Nehrozi.html?ref=rssPravdivá rozprávka o nezbednom chlapcovi a jeho múdrej mamičke (zuzanakollarikova)Na začiatku tohto príbehu je jedno vzdorovité chlapča a jeho matka, tlačiaca pred sebou nákupný košík v supermarkete. Ono chlapča chytá do rúk nejakú sladkosť, hádam, že jednu z tých, čo ich v reklamách počas detského vysielania tak všemožne vyzdvihujú do neba. "Nie, nie...", vraví matka, „...takéto hlúposti určite kupovať nebudeme. Ale môžeš si vybrať nejaké ovocie, pokiaľ chceš." Dobrý vtip. Dieťa kriví tvár do hrozitánskej grimasy a spúšťa krik.Thu, 14 Oct 2010 14:16:01 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/244240/Pravdiva-rozpravka-o-nezbednom-chlapcovi-a-jeho-mudrej-mamicke.html?ref=rssČo nesmie chýbať vo výbavičke? (zuzanakollarikova)Pri prvom to bolo inak. Stiahla som si z internetu overený zoznam vecí potrebných pre bábätko, potom sa naše účty pár krát riadne zatriasli a mohlo sa ísť rodiť. Prvorodička pripravená. Ale teda... Napríklad taká rektálna rúrka. Keď som o tom prvý krát čítala, vôbec som si nevedela predstaviť, čo je to za čudo. Ale mamky na fóre písali, že bez toho by tie hrozné koliky ich ratolestí jednoducho neprežili! Tak som to kúpila. A - nikdy nepoužila. Až raz, to sme boli s malým v nemocnici. Keďže plakal, sestrička si to vysvetlila tak, že má určite „zastavené vetríky" a priniesla tú zázračnú rektálnu vec. Keď som videla, ako ju môjmu chlápätku strčila dovnútra, skoro mi oči z jamiek vypadli. Keby vtedy vedel rozprávať, asi by nás v lepšom prípade poslal do Kambodže lekvár kosiť.Sun, 10 Oct 2010 23:39:16 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243882/Co-nesmie-chybat-vo-vybavicke.html?ref=rssLebo je postihnutý! (zuzanakollarikova)Nasadli sme na bicykle a už nás niet. Ja a môj veľký bráško. Ja mám tak trinásť rokov, on o rok viac. Veľmi rád sa bicykluje, samého sa ho však mama bojí pustiť. Možno ani nie tak, že by si nedajbože niečo spravil, veď okolie máme zmapované dokonale, ale ľudia sú zlí. A to je na tom to najťažšie.Sat, 09 Oct 2010 14:57:26 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243757/Lebo-je-postihnuty.html?ref=rssMihál, Mihál! Nepáči sa mi, ale... (zuzanakollarikova)Politika je pre mňa doteraz španielska dedina. Keď si predstavím, ako všetko so všetkým súvisí, a ja zďaleka to "všetko" nepoznám, necítim sa kompetentná frflať. Určite však ako človek obyčajný, slovenského rodu, by som si zafrflať vedela. Vezmime si toho Mihála. Keď som šla v roku 2008 na materskú, dosť mi jeho blogy pomohli. "Ten chlapík sa tomu rozumie," povedala som si. Alebo tomu, ako nájsť nejaké tie "medzierky" v zákonoch? To je jedno, napokon, mne osobne môže záležať akurát tak na tom, ako sa to dotkne MŇA a MôJHO rozpočtu (najlepšie získať zo štátneho pre seba čo najviac...). Patrím medzi tie šťastné a momentálne nešťastné, ktorých sa negatívne dotkne novonavrhované zjednotenie rodičovského príspevku. Keď som prvý krát začula, že mi vezmú MOJICH 66 eur, tak som si vďačne zaprskala, že až. Lenže - čo sa ja vôbec opovažujem prskať? Jasné, že sa mi nepáči, že zrazu budem mať menej, keď som mohla mať viac. No je to o mojich sebeckých dôvodoch, nie o filozofii celého tohto zamýšľaného opatrenia.Fri, 08 Oct 2010 20:55:56 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243719/Mihal-Mihal-Nepaci-sa-mi-ale.html?ref=rssPreboha, mamička!!! (zuzanakollarikova)- Ako ho to držíte? - karhavo až hrozivo na mňa pozerá sestrička na oddelení šestonedelia. Titulom „hrdá mamička" sa pýšim ešte len tretí deň, tak som zrazu celá na vážkach. Pritískam si synčekovo drobné telíčko k hrudi, istím mu hlavičku a mám pocit, že všetko je v absolútnom poriadku - až teda na tú reakciu sestričky.Thu, 07 Oct 2010 14:17:20 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243591/Preboha-mamicka.html?ref=rssTvoríme a hráme sa I.: Šípky a gaštany (zuzanakollarikova)Opäť sa zo mňa stal homo ludens, človek hravý. Vďaka svojmu synčekovi zrazu starnem oveľa pomalšie. A sú to krásne, hoci aj náročné roky. Odkedy som z očí sňala okuliare dospeláka, nestačím sa diviť, čo všetko svet na každom kroku ponúka. Má plné priehrštie krás a záhad, ktoré chcú byť (znovu)objavené. Nami a našimi deťmi. Odkiaľ začať? Leto sa s nami bezpochyby už rozlúčilo a prišla pani jeseň. A tak šup na seba kabáty a čižmičky a hor sa na skusy do sveta! Isto nebudete musieť zájsť ďaleko a zbadáte nenápadné kríky plné malých červených pokladov - šípok. A možno obďaleč budú pobehovať deti a zbierať do čiapok popadané gaštany. Ani my sme nelenili a pripravili sme si na domov peknú zábavku. Rada by som sa s vami o tieto naše zábavky podelila. Dnes teda tvorivo a hravo na tému šípok a gaštanov.Tue, 05 Oct 2010 16:18:17 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243331/Tvorime-a-hrame-sa-I-Sipky-a-gastany.html?ref=rssAko som rybky pomrieť nenechala. (zuzanakollarikova)Bolo že to až tak dávno, že si už ani nepamätám, ako dávno to bolo, vážne. Tuším ešte ani Jumanji v kinách nedávali. No zase nie tak dávno, aby som nemohla zostať chvíľu sama doma. Pretože tento fakt je veľmi dôležitou súčasťou mojej traumatizujúcej príhody z detstva. A z tej malej chvíle samoty robí nekonečne dlhé (no rozhodne nie nudné) čakanie na návrat tých, čo mi dali život.Sun, 03 Oct 2010 15:00:00 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243222/Ako-som-rybky-pomriet-nenechala.html?ref=rssHľadanie ihly v kope sena – o detských knižkách trochu inak (zuzanakollarikova)Hľadanie ihly v kope sena. Tak nejako by som mohla pomenovať svoje návštevy kníhkupectiev, keď vojdem do oddelenia detských knižiek. Čo je to, čo robí detskú knižku detskou? Veselé krikľavé farby? Roztomilé kresby? Mám pocit, že príliv nových knižiek určených pre deti je v dnešnej dobe skôr o kvantite než o kvalite.Fri, 01 Oct 2010 17:06:05 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/243067/Hladanie-ihly-v-kope-sena-o-detskych-knizkach-trochu-inak.html?ref=rssO malichernostiach a túžbe poznávať (zuzanakollarikova)Na balkóne máme obrovského križiaka. Zabýval sa v hrantíku s muškátmi a pavučinu potiahol až ku stropu. Keď som ho prvý krát zbadala, premkla ma hrôza. Arachnofobické tendencie mi našepkávali ihneď schmatnúť metlu a odčarovať ho preč do „tatam", skôr, než ma zožerie (určite sa už chystal, len čo príde na to, ako sa dostať cez sieťkové dvere). Ale potom ma napadlo čosi lepšie.Sun, 26 Sep 2010 13:33:45 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/242535/O-malichernostiach-a-tuzbe-poznavat.html?ref=rss23. november (zuzanakollarikova)Keď som minulý rok v novembri potratila naše druhé bábo, napriek všetkým tým klišé o tom, že je to „normálne" a že je dobré, že sa to stalo tak skoro (a že to vlastne ešte bábo ani nebolo), mi pripadalo všetko čierne a situácia takmer beznádejná. Kedy sa mi dá telo do poriadku? A bude ešte vôbec v poriadku? Otehotniem ešte niekedy? Čo ak...?Sat, 25 Sep 2010 23:55:50 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/242506/23-november.html?ref=rssCo tý dnešné matky deckám dovolia...a ešte k tomu na ihrisku. (zuzanakollarikova)Keďže už nejakú chvíľu sa moja chôdza vďaka pokročilému štádiu tehotenstva ponáša skôr na úbohé prevaľovanie sa raneného tuleňa, som vďačná, keď postačí aspoň na presunutie sa z miesta A do miesta B, kde si môžem sadnúť a predýchavať tento svoj náročný fyzický výkon. A samozrejme, kde môžem bezstarostne popustiť uzdu svojmu 2-ročnému lapajovi. Zhrnuté, hor sa na detské ihrisko.Sat, 25 Sep 2010 16:15:34 +0200http://zuzanakollarikova.blog.sme.sk/c/242467/Co-ty-dnesne-matky-deckam-dovoliaa-este-k-tomu-na-ihrisku.html?ref=rss