reklama

Zbohom, Rony...

Chcela som ti to povedať. Že si bol ten najlepší pes, akého sme si mohli priať. Že ti ďakujem za tých takmer desať rokov, čo si bol súčasťou nášho života. Pohladiť ťa po tvári a povedať - neboj, už to bude lepšie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

No dnes ráno som hľadela na teba a nedalo sa... Všetko akoby bolo v poriadku. Vyvenčil si sa, najedol, usalašil sa v tom svojom pohodlnom pelechu. Vyžaroval z teba nekonečný pokoj a kľud. Len spuchnuté telo a ťažké dýchanie naznačovalo, že všetko v poriadku nie je.

Vedela som, že je to naposledy, čo si takto k tebe kľaknem. Potešil si sa a napriek tomu, ako veľmi už choroba zničila tvoje telo, napriek všetkej tej obrovskej únave, si rezko zavrtel chvostom, celkom ako za starých čias... Nevedela som, čo ďalej. Ako sa to robí? Ako sa lúči s niekým, koho milujem? Tak navždy...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Možno to pre teba bolo len také obyčajné pohladenie. Tu a tam, trošku za uškom... Zas a znovu... Veď už ma toľko nehladkaj!

Len moje slzy ti k tomu akosi nesedeli.

Chcela som ti toho toľko povedať, ale hlas sa nedokázal predrať von. No i tak viem, že vieš. Aj bez slov. Že sme ťa vždy milovali a vždy aj budeme. Že si pes, ktorý má rodinu. Šťastný a spokojný. Náš.

Pred chvíľou zapípal mobil. Pred tou správou by som utiekla na koniec sveta, keby to pomohlo... Žila by som si v nevedomosti, že sa máš fajn, že si sa nakoniec uzdravil a zase beháš ako srnka, štekáš na bratove plyšové prasa a oblizuješ nohy mojim deťom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akoby som do poslednej chvíle dúfala, že predsa... No nie, zázraky sa nedejú. Už si odišiel...

Nedá, nedá sa slovami opísať, ako strašne to bolí.
Bolí.
A neprestáva.

Snažím sa zastaviť tie potoky sĺz, skúšam, či sa z toho smútku snáď "nevypíšem", ale nezaberá, nič nezaberá, behá mi mráz po chrbte z toho, že ešte ráno si bol a teraz už ťa niet... Ruky sa mi trasú a srdce ide roztrieštiť na tisíce kúskov, kričala by som, búchala a kopala okolo seba, ale nevráti ťa to späť... Zostávajú len spomienky a pocity.

Rony, ďakujem ti, že sme mohli patriť do tvojho sveta. Že si nám všetkým dával nekonečnú lásku a nič za to nežiadal. Že si vždy vedel, kedy prísť a pritúliť sa. A odpusť, keď som ťa hrešila, aby si toľko neoblizoval tie moje deti. Bola to odo mňa hlúposť - na čo iné by potom spomínali?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy na teba nezabudnem.

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáZ ´iného´ svetaKúzelné dni materskéZuzankovskéBruškatéVlasy dupkomBojujeme...RetroTvoríme a hráme saJa, poet

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu