Ešte jeden...

Autor: Zuzana Kolláriková (Mišová) | 29.6.2012 o 20:27 | (upravené 30.6.2012 o 6:55) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  1582x

Koľké pobúrenie vyvolal môj predošlý blog..! Diskusia sa stala dejiskom akéhosi „verejného lynčovania" a namiesto toho, aby sme sa navzájom počúvali a prípadné nedorozumenia si vyjasnili, bolo cieľom diskutérov predovšetkým urážať a dehonestovať mňa ako autorku článku. Veď som si dovolila mať výhrady voči listu učiteliek!

Cieľom môjho blogu pritom nikdy nebolo postaviť sa učiteľkám do cesty a tváriť sa, že žiadny problém neexistuje. Hlavný odkaz listu som pochopila rovnako, ako vy (hoci to mnohí z vás spochybňujú). A rovnako, ako vy, učiteľky podporujem a dala by som aj „like", keby...

Keby bolo keby a niektoré skutočnosti by v liste boli popísané inak. Nemýľte si to so „strkaním hlavy do piesku", či s „hrou na slovíčka".

Ani tu tak teraz nejde o to, že niekto nazve ľudí s mentálnym postihnutím jedincami s mentálnou retardáciou (síce sa každý opierame o inú terminológiu, ale všetci vieme, koho máme na mysli...). Oveľa viac ma zarazila ďalšia skutočnosť. Existuje tu aj iný, možno nevedomý odkaz listu, no napriek tomu nebezpečný a zraňujúci. O čom to hovorím? Skúste sa teraz vžiť do kože napríklad dospelého človeka s mentálnym postihnutím (a prosím, odpustite si tie predsudky o tom, že by takíto ľudia nemali šancu „chápať zmysel slov") a prečítajte si pasáž, kde sa spomína (parafrázujem) „kto jediný dokáže byť pre našu spoločnosť v budúcnosti produktívnym prínosom". Prečítajte si, ako fakt, že ste sa po mnohých rokoch dočkali učebníc a pracovných listov, vedie (nielen učiteľky) k (mylnému!) názoru, že sú ľudia s mentálnym postihnutím akýmsi spôsobom PREFEROVANÍ, že sa takto DISKRIMINUJÚ ostatní „normálni" žiaci... Akoby ľudia s mentálnym postihnutím mohli za to, že musia učiteľky pracovať s „predpotopnými" učebnicami.

Pýtam sa - je potrebné pri apelovaní na nedostatok kvalitných učebníc a pomôcok pre majoritnú skupinu žiakov poukazovať na iných, ktorí „také už majú"? A navyše spôsobom a lá „načo im vlastne budú, keď nám v spoločnosti sú takí ľudia na nič?!"

Takéto slová sa dotkli nielen mňa, ale aj mnohých ďalších rodičov a príbuzných detí s mentálnym postihnutím.

Slovo má až príliš veľkú silu na to, aby sme s ním tak necitlivo narábali, hoci sme len ľudia. Argumenty ohľadom užitočných a neužitočných jedincov sú pre našu spoločnosť mimoriadne nebezpečné, stačí sa pozrieť späť do histórie. Pritom to, čo umožňuje ľudstvu prežiť, je práve rôznorodosť ľudí. Potrebujeme predsa nielen lekárov, výskumníkov, politikov, či učiteľov... Niekto musí aj navariť, vypestovať zeleninu, ovocie, postaviť nám príbytok, či obslúžiť nás, keď sa s priateľmi stretneme pri káve. A existuje ešte mnoho ďalších oblastí, v ktorých dokážu byť ľudia s mentálnym postihnutím veľkým prínosom.

Pravda, nie všetci v dospelosti pracujú (a mnohí nie preto, že by nechceli), je to rôznorodá skupina, rovnako ako všetci, bez ohľadu na postihnutie. Ale absolútna väčšina z nich má rodičov, ktorí ich vychovávajú a budú ich ľúbiť celý svoj život, preto si dovolím snáď ešte jednu citáciu matky, ktorá si list tiež prečítala:

„Prečo sa však zabúda na to, že my, ich matky a otcovia pracujeme a sme užitoční, inteligentní členovia tejto spoločnosti? 23 rokov pracujem ako magistra v lekárni, manžel je lekár. To, že sa o dcéru staráme každý deň, keď sa unavení vraciame z práce, kde pomáhame chorým, to nevadí nikomu? Tak sa pýtam, málo sme dali spoločnosti a naše deti si preto nezaslúžia viac úcty? Iba preto, lebo z ich príjmov sa nebudú odvádzať dane? Som pobúrená, rozhorčená a myslím si, že právom..."

Aj táto diskusia ukázala, aké veľké predsudky mnohí majú. Veď ako inak nazvať vyjadrenia typu „ako by sa dobre žilo v spoločnosti, kde žijú len ľudia s IQ 120 a viac", či „deti by mali mať len vysokoškolsky vzdelaní ľudia"???

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?