Gastronomické služby na Slovensku? Len na vlastné riziko.

Autor: Zuzana Kolláriková (Mišová) | 23.8.2011 o 23:31 | (upravené 24.8.2011 o 10:24) Karma článku: 17,84 | Prečítané:  8279x

Keď dnes padali tie teplotné rekordy a ja som sa cítila ako v spomalenom filme, bolo by mi veru dobre padlo, keby som variť nemusela a doniesli by mi na podnose aspoň dáky kvázigurmánsky paškvil, akých sa denne v slovenských gastronomických službách navarí na tony. Ale keďže sme si takúto „lahôdku" dopriali už včera, dnes mi bolo euráčov v peňaženke fakt ľúto vyhodiť, nuž som sa premohla a trošku sa sama podusila nad hrncami. V konečnom dôsledku to nebolo ani také ťažké, ani finančne náročné, a že chutilo, súdim aj podľa toho, že to v komposte neskončilo. Ale iné som chcela. Variac si tie svoje nenáročné jedlá, napadlo ma, ako to asi robia tí géniovia s kuchárskymi zásterami v niektorých reštauráciách, že aj také primitívne pokrmy vedia zbabrať, až to bolí...

Napríklad včera, spomínaná lahôdka. Nebolo priveľmi z čoho vyberať, chcela som niečo „ľahšie", siahla som po vegetariánskom menu. Keď som prehliadla „vegetariánske" pochúťky ako „gule plnené mäsom" či „vyprážaný syr so šunkou", rozhodla som sa pre vyprážaný karfiol so zemiakovou kašou, tam sa veľa zbabrať nedá a možno aj to naše dieťa si dá.

Omyl, hlboko som sa mýlila, v oboch bodoch. Kaša popučená vidličkou pre lepší estetickejší efekt a v týchto vytvorených brázdach pláva snáď pol fľaše oleja na smaženie. V oleji sa nadôvažok topia nejaké sušené bylinky, zrejme tiež z „estetických" dôvodov, odhadujem to na nejakú storočnú petržlenovú vňať, ťažko povedať, nemá to žiadnu arómu. Keď rozkrojím karfiol, na tanier sa leje ďalšia dávka oleja. Škoda, že naše auto jazdí len na benzín, lebo mať nejakú ekologickejšiu verziu, ktorej stačí rastlinný olej, mohli sme si pri tejto výdatnej porcii spraviť pekný výlet kamsi do ďalekých končín.

Rada spomínam aj na reštauráciu v našom mestečku, kde som varená pečená, pretože je „baby-friendly". Posedenie má rovno pri ihrisku, čo značí, že si maminka môže vychutnať rozhovory o plienkach s inou maminkou pri kofole a dieťa, zaujaté šmýkľavkou a pieskoviskom, má pritom stále na očiach. Obedové menu tu stojí 2,90 eur, čo sa tiež z času na čas dá, aj keď na účet chodí len almužna.

Jeden z prvých šokov som tu zažila, keď mi objednané jedlo priniesla síce veľmi milá, avšak veľmi chorá čašníčka. Hlas skoro nemala a z nosa jej tieklo ako z kohútika. Keď sa mi skláňala nad tanierom, už už som čakala, kedy mi skončí ten visiaci kvapeľ na čerstvo udusenom mäse. No našťastie ho potiahla dnu, takže to skončilo len v akusticky mierne rušivej rovine. Keď sme sa slečny spýtali, čo tu preboha robí, keď má oči jak angorák a sotva stojí na nohách, povedala, že to musí vydržať, lebo ju aj tak nemá kto zastúpiť. A tak ktovie, v koho tanieri nakoniec ten kvapeľ skončil.

Ďalšie prekvapenie som zažila, keď mi raz priniesli vyprážaný syr. Všetko by bolo OK, keby sa v istom okamihu pod chrumkavým obalom neobjavil modrý mikroténový sáčik. Neviem, či vtedy kuchár práve sledoval nejakú napínavú telenovelu, že sa tak pozabudol, každopádne syr čiastočne vypražil aj s mikroténovým sáčikom, v ktorom bol zabalený pri kúpe. Mňam, plasty konzumujem najradšej.

Asi to znie neuveriteľne, ale aj po týchto príhodách som podnik neprestala navštevovať (kvôli detskému ihrisku) a ten istý kuchár mi pripravil ďalšie prekvapenie. To som si objednala „Cestoviny s brokolicou". Prišli cestoviny bez brokolice. Čašníčka si to všimla, až keď mi to už niesla a podala mi to spôsobom, že „ale veď vám to hádam nevadí, nie, veď je to chutné aj bez tej brokolice, zjete to, však...? Alebo to mám ísť dať predsa vymeniť?" Nebolo treba, lebo po tých cestovinách nadšene skočil syn, len čo sa tanier dotkol stola. Jeho absencia brokolice očividne vôbec netrápila (skôr naopak).  

Ale asi najradšej mám príhodu, ako som do oboch svojich detí alkohol s čistým svedomím liala. Tentokrát sa dej presúva už do iného podniku, ale je to prašť jak uhoď, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať... Vonku teplo, čašníčke sa veľmi nechce, ale nakoniec predsa prichádza a otrávene sa pýta, čo si dáme. Požiadavky máme neveľké, prišli sme len piť. Manžel pivo, ja vo vysokom (takmer najvyššom:)) štádiu tehotenstva zostávam pri nealku, objednávam Virgin Mojito. A už ho prinášajú, fajné je, núkam i synovi. Aj jemu chutí, skoro celé mi ho vypil. Potom dlho nič, nejako nás obsluhovať prestali, tak idem sama za nimi, že by sme radi platiť. V hlave už to máme zrátané, preto sa veľmi divím, keď mi vraví sumu o euro vyššiu. Pýtam si blok a vidím - Mojito, alkoholické.

- Moment, ja som mala predsa Virgin Mojito.
- Nie, nemali ste Virgin Mojito, objednali ste si normálne alkoholické.
- Neobjednala, objednala som si Virgin Mojito, pozrite sa na mňa, myslíte, že chcem tehotná piť alkohol a ešte budem aj syna núkať???
- No to je vaša vec, ale ja som vám spravila alkoholické Mojito a to vám môžem odprisahať.
- A ako to, že som ten alkohol tam necítila?
- No to necítiť, keď je tam ten sprite a cukor... Ale bolo to alkoholické.

Nakoniec som platila „iba" Virgin Mojito, ale pocit, že som sa tehotná nalievala alkoholom a ešte si slušnú dávku doprial aj syn, nebol vôbec víťazný...

Prešľapy v gastronomických službách na Slovensku neznajú dňa, hodiny, miesta. Nájdu si vás všade, dobre sa im u nás darí. Preto majte všetky zmysly na stopkách..! Alebo sa radšej sami pri sporáku pozvŕtajte.

 

EDIT: Po zvážení, na základe diskusie k článku, nakoniec dopĺňam i mená prevádzok, o ktorých píšem:

Olej si môžete načapovať v Irish Pube, Vrbové. Mikroténový sáčik vám vypražia v Zelenom dvore v Stupave a alkohol v nealko drinkoch môžete svojim deťom dopriať v Albert Café, Stupava.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?