Ako prichádzajú vodičky o ilúzie...

Autor: Zuzana Kolláriková (Mišová) | 18.8.2011 o 2:13 | Karma článku: 12,53 | Prečítané:  3554x

Keď sa mi (na tretí pokus) kedysi velice pradávno, roku pána XY konečne podarilo spraviť si vodičák, pyšne som natrčila svoju tvár pred fotiacu mašinu a nechala som sa v akejsi seriózňáckej bezpohlavnej póze zvečniť na onú vytúženú kartu, ktorá znamenala pád akýchkoľvek vzdialenostných bariér. Hneď ma to hnalo za volant, že všetkým ukážem, ako mi to dobre ide, aj keď to teda chvíľu trvalo, získať status vodiča.

Na hubu som padla pomerne skoro. Nejako mi to s tým parkovaním nevyšlo a hop - na svete bola trojcentimetrová nezmazateľná šmuha, pamätne vyrytá na zadok auta. Až mi zle došlo, lebo naše auto vtedy patrilo do kategórie „konečne nové!!!"...

Tak som zavolala tatkovi a priznala sa, že som NABÚRALA. Lepšiu rétoriku som ani zvoliť nemohla, fakt. Tatka cez telefón skoro šľak trafil. Čo sa preboha stalo jeho zlatíčku, ako vyzerá... To ako to auto, nie ja. No niečo tam je vidno, priznala som. Tatko letel z roboty domov, pozrieť na tú galibu, viac mu nebolo treba počuť.

Ten deň som sa flákala vonku a bála sa prísť domov. Bola som vo veku, kedy mi moralizovanie, poučovanie, vyhrážanie a iné taktiky bežne používané predovšetkým na puberťákoch, boli vyslovene proti srsti. Ale raz som domov predsalen prísť musela. Aspoň si zbaliť kufre, ak ma za toto vyhodia z domu... :-)

No vypočula som si toho veru dosť. Cenzúra by si prišla na svoje. Tajne som dúfala, že môj včasný telefonát napomôže, aby tatko túto vec predýchal, ale nestalo sa. A tak som dala šoférovaniu zbohom. Nikto to po mne síce nechcel, ale nedokázala som svoj strach prekonať.

Tak som sa roky terigala pešibusmi a autobusmi a spoliehala sa na iných, že odšoférujú, ak bude treba. A nadával brat i tatko, že mi musia robiť vodiča, nadával manžel, že si na návšteve nemôže alkohol dopriať a že ho nemá kto pri šoférovaní vystriedať, keď sa trepe s rodinou k moru, a nadávala som ja, lebo to teriganie pešibusmi a autobusmi začalo naberať dosť nepríjemný nádych, keď sa realizovalo s dvoma malými deťmi. Desivé večerné správy plné havárií ma uisťovali, že situácia na cestách sa nijak dramaticky nezlepšila a búračky sú stále v kurze.

Ale musí sa človek prekonávať. Tak som si dohodla kondičné jazdy... „Budem mať striebornú Škodu Fabia, hore nápis autoškola..." - „Ja budem mať smrť v očiach, ľahko ma spoznáte."

Slovo dalo slovo, spojka, plyn, brzda, nejaké tie euráče, a už opäť je zo mňa tak trošku šofér. A viete čo? Tá spomalená 50-ka v obci mi plne vyhovuje... :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?