Do preč s tým...

Autor: Zuzana Kolláriková (Mišová) | 18.2.2011 o 0:10 | (upravené 18.2.2011 o 22:27) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  2461x

Nepoviem to odporné slovo. Keď ho nepoviem, možno sa celý tento zlý sen rozplynie a všetko bude v poriadku. Žiadne slzy, žiadne obavy, už žiadne diagnózy, akútne zákroky a strach. Má vôbec ten tam hore, ktorého mnohí nazývajú Boh, jasno v tom, čo robí? Koho krížom navštevuje? Alebo si len tak ledabolo strieľa - ty, ty, ty... Bez rozmyslu, škodoradostne...

V jednu chvíľu mi ako najväčší problém pripadá počuraná pohovka a červený fliačik na bledom koberci, ako pozostatok synovho maľovania prstami, a v ďalšiu je všetko inak. Nech počurá aj celý byt a pomaľuje čo len chce, nech roztrhá moje obľúbené knižky, rozbije kryštálovú vázu (ups, tú nemáme), je mi to jedno... - keby... Keby bolo keby. Dá sa tu vôbec vyjednávať?

Bojujem s tým, aby som vyzerala v pohode, aby som myslela pozitívne (veď predsa negatívne myšlienky priťahujú negatívne udalosti), ale nejde mi to. Nešťastnica zúfalá, už som zjedla celú bonboniéru, ktorá bola ukrytá pred mojím „nadváhovým JA" hore v poličke a je mi z nej strašne zle.  Aj by som si lupla dačoho silného, ale nemôžem. Kojím. Fuj, toľko sladkého... Vôbec ma tá čokoláda neukľudnila. Zbytočné kilo naviac.

A tak píšem. Možno sa z tých sĺz vypíšem a zajtra sa zobudím s úsmevom, pripravená čeliť všetkému, čo príde. S Bohom mám tichú domácnosť. Hoci - my sme toho spolu nikdy veľa nenakecali, tak možno si to ani nevšimne. Ale verte tomu, že mám teraz v sebe taký emocionálny pretlak, že keby to len trošku bolo možné, zašla by som za tým údajným všemohúcim a poriadnu by som mu vlepila, ako echt bezbožnica. Lebo toto už fakt preháňa.

Teraz som všetkých pohoršila. Nech! Nepoučujte ma prosím, že keby som chodila každú nedeľu do kostola, bolo by všetko inak. Nevytýkajte mi, že zrazu, keď je zle, beriem JEHO meno do úst, a keď bolo dobre, tak som si naň ani nespomenula. Áno, máte pravdu, Boh za to nemôže. To bude ten „čistý" vzduch, éčka v potravinách, pesticídy a formaldehydy v oblečení, a čo ja viem čo, koho to zaujíma, keď už je to aj tak tu a treba tomu čeliť...

Nepoviem to odporné slovo. A možno sa nestane. Možno si zbalí švestky a odpáli do preč. Nechá mojich blízkych na pokoji. A ja nebudem musieť na monitor pozerať cez more sĺz.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?